Vieja synspila Hubbs, 1935

Správce: jancibie

Zobrazeno: 34820x; Aktualizace: 27.5.2011

Synonyma: Cichlasoma hicklingi; Cichlasoma synspilum; Cichlaurus hicklingi ; Vieja synspillum

Další česká a lidová označení: cichlida červenohlavá; kančík červenotlamý

Výskyt: Táto na pomery veľkých cichlíd známa stredoamerická cichlida má domovinu v južnom Mexiku,v Belize a v Guatemale.

Vzhľadom na pomerne široký areál výskytu existuje niekoľko foriem týchto prekrásnych rýb, pravdaže mnohé sú v našich končinách veľmi vzácne, a tak je ich možné zohnať len u špecialistov z Nemecka prípadne Holandska.Obývajú jazerá a dolné toky riek, kde je prúd pomalý. Ponorené korene stromov im poskytujú primerané útočisko. Tolerujú aj brakickú vodu.

Velikost až 35 cm.

Obecný popis

Rod Vieja bol ustanovený v roku 1969. V súčastnosti sa uvažuje o jeho zániku. Mnohé druhy tohoto rodu boli presunuté, aj keď sa to nestretalo s jednoznačným súhlasom všetkých odborníkov vrátane druhu synspila, do príbuzného rodu Paratheraps.

Najnovšia štúdia založená na molekulárnej genetike a evolúcii však spôsobila ešte väčší zmätok. Jedenásť druhov:fenestrata,guttulata,zonata,hartwegi,bifasciata,breidohri,argentea,regani,melanura,synspila a maculicauda bolo pridelených prekvapivo k rodu Paraneetroplus. Spomínaná štúdia totiž zistila blízku príbuznosť k Paraneetroplus bulleri.

Pre bežného akvaristu však tieto vedecké záležitosti nie sú príliž podstatné, nakoľko sa zdá, že ani tento stav nie je definitívny a mnoho odborníkov má k nemu výhrady.

Anglicky hovoriaci cichlidári poznajú túto rybu pod názvom Redhead cichlid alebo Firehead cichlid pre charakteristickú červenú hlavu pri dospelých jedincoch.

Za najpodobnejšieho príbuzného sa považuje Vieja melanura, vyskytujúca sa v jazere Peten. Aby to nebolo také jednoduché, vedci sa stále nevedia dohodnúť o existencii tomto druhu. Nech už má pravdu jedna alebo druhá strana, skutočnosťou je, že sa jedná o veľmi atraktívnu cichlidu, dosť odlišnú od našej známej a zároveň dostupnej formy Vieja synspila. /viď galéria/

V súčastnosti v našich končinách je Vieja melanura dostupná, jedná sa bohužiaľ o krížence. Pravá Vieja melanura má čierne škvrny kontrastne ohraničené.

Kríženie vyššie spomínaných rodov či ich jednotlivých druhov je v súčastnosti celosvetovo veľký problém, a otázka typu sú moje ryby skutočne čisté je témou v mnohých fórach venujúcich sa stredoamerickým cichlidám.

Nie je prekvapením, že v našich končinách podnikaví jedinci objavili aj formu red. V zahraničí o takej forme nie sú jednoznačné informácie.
Nedá sa vylúčiť možný účinok astaxantínu na tieto pekne sfarbené stredoamerické cichlidy. Nemožno však popierať fakt, že niektorí dospelí jedinci majú na hlavách prípadne aj po celom tele sýtočervenú farbu neobyčajne intenzívnu.

Okrem bežnej formy je známa forma Vieja synspila spotted. Už jej názov prezrádza, že po tele má tento poddruh početné modré škvrny, pričom plutvy aj časť tela majú z istého pohľadu modrastý nádych.

Ďalšia forma, u nás momentálne nedosiahnuteľná, je Vieja synspila Belize orange. Už názov prezrádza prítomnosť veľkého podielu oranžovej farby netypicky rozmiestnenej po tele ryby. Taktiež si ju nie je možné zameniť s inou formou Vieja synspila. /viď galéria/ Aby to nebolo také jednoduché, zdá sa že v Belize je tých variánt niekoľko.

Sfarbenie všetkých foriem prípadne farebných variánt Vieja synspila je závislé od teploty vody, ale hlavne od dospelosti týchto rýb. V mladom veku, to je zhruba vo veľkosti do 15 cm, sfarbenie nie je nijak nápadné.
V tejto veľkosti, aj keď veľký vplyv má na to má charakter osádky nádrže,
už začínajú jednotlivé ryby prejavovať záujem o rozmnožovanie, čo má priamy súvis zo žiadúcim sfarbením týchto cichlíd.

Chovatelia sa teda musia vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti. Na druhej strane je aspoň potešujúce, že tieto ryby, pokiaľ sú držané v dobrých podmienkach, rýchlo rastú. V roku môžu dosiahnuť telesnú veľkosť v prípade samcov až 18 cm.

Dospelé cichlidy vo vode teplej aspoň 25°C sa vedia odvďačiť veľmi atraktívnymi farbami hlavne červeného spektra, a tak si určite zaslúžia pozornosť chovateľov schopných zabezpečiť im dostatočne priestrannú nádrž.

Zároveň s intenzitou sfarbenia stúpa aj agresívne správanie, hlavne v rámci rodu prípadne druhu.

Nádrž: Vzhľadom k veľkosti týchto stredne agresívnych cichlíd, v dospelosti je pre pár vyhovujúca nádrž minimálne 500 litrová. Za pokus určite stojí vytvoriť v nej zopár miest, ktoré by umožnili prežiť samici násilnícke správanie samca.

Tieto skrýše treba vytvoriť tak, aby celkovo robustnejší samec nedokázal prenasledovať po celom akváriu samicu, ktorá sa bude pravdepodobne chcieť občas vyhnúť jeho pozornosti.

To že páru umožníme, aby sa sám vybral zo skupiny rýb je úplne samozrejmé.
Dekorácia musí byť pevne ustavená,najlepšie priamo na sklenom dne nádrže.
Vieja synspila je mocná ryba, a tak je nutné, aby kamene, bridlice a korene odolali týmto cichlidám, keď si hlavne v čase trenia zatúžia ryby prispôsobovať prostredie vlastným potrebám.

Nie je ťažké si predstaviť, aké parametre môže mať hniezdo vybudované zo štrku pre viac ako 30 centimetrové cichlidy.

Živé rastliny nemajú pri týchto rybách žiadnu šancu a skôr či neskôr skončia ako potrava týchto nesmierne žravých chovancov.

Náročnost: Vnútrodruhová agresivita týchto cichlíd je na strednej úrovni, ale nemožno zabúdať na veľkosť týchto rýb. Je teda nutné zabezpečiť dostatočne priestrannú nádrž. Úplnou samozrejmosťou pri držaní týchto nenásytných rýb dokonalá filtrácia spojená s častou výmenou vody.

Napriek tomu, že Vieja synspila výrazne zaťažuje vodu v akváriu dusikatými látkami, možno konštatovať že netrpí nejakými častými chorobami, ktoré sužujú niektoré iné veľké americké cichlidy.

Poznámky k chovu

Teplota: 23 - 27 °C
pH: 7
Voda: sladkovodní; mäkká až stredne tvrdá

Tieto robustné ryby bežne v prípade samcov aj v zajatí v dobrých podmienkach dorastajú okolo 32 cm. Výnimočne je možné spomínané rozmery aj prekročiť,ale stáva sa to len v prípadoch veľmi výdatného kŕmenia.Rozmery nádrže na prekvapenie nemusia mať na dosiahnutú veľkosť veľký vplyv.
Samice nie sú pritom oveľa menšie a výnimočne dosahujú až 30 cm.

Rozlíšiť pohlavie u dospelých rýb nie je zložité. Pohlavný dimorfizmus je výrazný.

Vieja synspila je robustná,pomerne vysokotelá ryba s oválnym a silne priečne stlačeným telom. Ústa má pomerne malé, s hrubými perami, posiate drobnými zubmi, čo naznačuje, že tento druh je bylinožravý.

Vínovo červené sfarbenú hlavu majú obe pohlavia, avšak samec je o niečo intenzívnejšie vyfarbený, čo ešte umocňuje mocný tukový hrb na hlave. Spomínaným hrbom sa ale prezentujú len starší samci, aj to len v prítomnosti dospelých samíc. Samci majú spravidla modré oči, samice svetlé.

Vieja synspila podobne ako ostatní zástupcovia rodu sú veľmi žravé ryby, pričom ich nároky na potravu sa čiastočne menia vekom. V mladosti je možné občas spestriť inak ochotne prijímané granulované krmivo rybím mäsom. Neskôr je nutné pridať aj rastlinnú zložku stravy vo forme šalátových listov,špenátu či ovsených vločiek.

Vo voľnej prírode je Vieja synspila primárne bylinožravá.

Všetky ryby rodu Vieja sú veľmi žravé a majú sklony k prežieraniu sa a tým pádom k následnej tučnote, čo nie je vhodné pre ich zdravotný stav. V extrémnom prípade výsledkom tohoto stavu môže byť nižšia životnosť daného jedinca.

Medzi vhodných spoločníkov vo veľmi veľkých akváriách patria ostatní zástupcovia rodu Vieja a Paratheraps. Nebezpečenstvo však spočíva vo veľmi pravdepodobnom krížení, a tak tento spôsob chovu sa dá doporučiť, len ak takáto nádrž má slúžiť len pre potechu oka.

Možno ešte vhodnejšie,nakoľko by nemuselo dochádzať ku kríženiu, by mohlo byť spoločné držanie s Cichlasoma bocourti prípadne Cichlasoma pearsei.

Tieto ryby majú podobné rozmery aj nároky.

Je možné doporučiť pre dlhodobý bezproblémový chov aj spoločné držanie s rodom Parachromis. Trochu by však mohlo byť problémom dostatočné kŕmenie spomínaného dravého rodu, ktorí sa rád zdržuje v stredných a nižších častiach vodného stĺpca. Všetci zástupcovia rodu Vieja sú veľmi nenásytné ryby.

Vo všetkých vyššie spomínaných prípadoch je nutné mať k dispozícii minimálne 1000 litrové akvárium. Platí známe pravidlo, čím väčšie, tým lepšie.

V prírode sa vyskytuje Vieja synspila v mierne kyslej a mäkšej, ale aj v stredne tvrdej vode. Hodnota pH je približne v neutrálnom rozsahu.

Poznámky k odchovu (rozmnožování)

Teplota: 25 - 28 °C
pH: 7
Voda: mäkká až stredne tvrdá

Rozmnožovanie nie je príliž náročné. Tieto robustné ryby pri trení obľubujú dutiny, čo pri ich rozmeroch nie je úplne jednoduché zabezpečiť. V prípade nutnosti sa s absenciou dutín tieto cichlidy vedia vysporiadať, pričom využijú aspoň bočné steny akvária.

Jedná sa o plodné ryby, nakoľko samica dokáže položiť aj tisíc ikier. Mladé rybky sa v závislosti od teploty vody liahnu v priebehu 48-60 hodín.

Kŕmenie čerstvo vyliahnutého poteru nie je problematické. Po strávení žĺtkového vačku ochotne prijímajú nauplie artémií ale v prípade nutnosti aj jemnejší cyklop.

Pre rod Vieja prípadne Paratheraps je charakteristická aj na pomery stredoamerických cichlíd vynikajúca starostlivosť o potomstvo. V tomto čase je pár nebezpečný pre svoje okolie, pričom agresivita stúpa s časom liahnutia. Logicky z rozmermi páru rastú aj jeho nároky na veľkosť teritória.

Veľké jedince v tomto čase nemajú problém napadnúť ruku chovateľa, ale vedia si získať dostatočný rešpekt aj u ostatných rýb v akváriu.

Mladšie jedince sú plaché, v dospelosti nie je vzhľadom k ich žravosti problém získať si ich dôveru. Tá sa prejaví tým, že okamžite vítajú pri čelnom skle svojho chovateľa.

Vieja synspila so svojimi početnými farebnými variáciami si určite zaslúži obdiv a pozornosť. Mimo doby rozmnožovania nie je zbytočne agresívna voči ostatným cichlidám v nádrži, a tak ju možno vrele doporučiť prípadným záujemcom o chov veľkých stredoamerických cichlíd, ktorí majú na zreteli isté špecifiká chovu takýchto na akvaristické pomery impozantných rýb.

Další informační zdroje:

Ukaž na Fishbase

www.cichlidenwelt.de
www.practicalfishkeeping.co.uk
www.flickr.com
www.panoramio.com